Svätý Martin – Svjeti Martin (11. november)
K tomuto dňu sa viazali zvyky spojené so zavŕšením a ukončením pastierskej sezóny. Samotný termín ukončenia spoločného pasenia v roku, samozrejme, závisel od poveternostných podmienok.
Na Martiňju pastir obchádzal domy gazdov, ktorým pásol dobytok, poďakoval sa im za prácu, poprial zdravie a prosperovanie ich hospodárstva. Zároveň priniesol každému gazdovi nové bičisko, drevenú rúčku – držadlo biča. Za odmenu ho pohostili vínom a odmenili peniazmi, múkou, vajíčkami, fazuľou. Text vinšu, ktorý pastier hovoril, sa nezachoval.
Zvyk chodenia pastiera na Svätého Martina, ktorého označovali ako patrona ot blága, pretrval do roku 1945. S likvidáciou súkromného hospodárenia v poľnohospodárstve funkcia pastierstva stratila svoje opodstatnenie a s tým zanikli i uvádzané zvyky. Zvyk zostal v hlavných rysoch len v pamäti strednej a najstaršej generácie.