Múzeum

Od počiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia môžeme pozorovať rozvíjajúci sa proces obrody národného povedomia Chorvátov, žijúcich na Slovensku. Vzrastá záujem o predkov, o pôvodnú domovinu i o ľudovú kultúru. Zakladajú sa kultúrne spolky, ktoré zastrešuje Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku.

V roku 1996 vzniká na pôde Slovenského národného múzea - Historického múzea Dokumentačné centrum chorvátskej kultúry ako pracovisko zamerané na mapovanie histórie a kultúry chorvátskej národnostnej menšiny na Slovensku, so zámerom transformácie pracoviska v neskoršom období na samostatné, špecializované národnostné múzeum. 

Zriadením tohto odborného pracoviska sa otvorili nové možnosti pre systematický a komplexne orientovaný výskum chorvátskeho etnika na Slovensku. Osobitný prínos mala jeho zbierkotvorná činnosť. Pri vytváraní zbierkového fondu múzejných predmetov boli získané aj dovtedy neznáme, veľmi cenné doklady.

 

Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku.

Toto odborné pracovisko od svojho počiatku smerovalo k postaveniu samostatného, špecializovaného, národnostného múzea s celoštátnou pôsobnosťou, pôsobiaceho v sieti Slovenského národného múzea, tak ako ostatné minoritné múzeá.

Proces transformácie Dokumentačného centra chorvátskej kultúry na Slovenské národné múzeum - Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku sa uskutočnil v roku 2006. V tomto roku bola sprístupnená verejnosti novostavba múzea, ktorá je situovaná v starej časti Devínskej Novej Vsi na Istrijskej ulici vo dvore bývalej konzervárne ovocia a zeleniny Agrofrucht (1940-1951) a stolárskej dielne.

Múzeum sa ako odborné, dokumentačné, vedeckovýskumné a metodické múzejné pracovisko zameriava na dejiny a kultúru Chorvátov na Slovensku od ich príchodu na územie dnešného Slovenska až po súčasnosť. Múzeum zhromažďuje, ochraňuje, odborne spracúva a prezentuje hmotné doklady, súvisiace s jeho profiláciou.

Devínska Nová Ves

Slovensko - rakúske pomoravie patrí od pradávnych dôb medzi jedno z najhustejších a najdlhšie osídlených stredoeurópskych území. Vďaka priaznivým prírodným podmienkam a strategickej polohe kontinuita osídlenia tohto územia trvá od mladšej doby kamennej.

Najstaršie nálezy pochádzajú z mladšej a neskorej doby kamennej (5000-1900 pred Kristom) z chotárnej časti Dolné Topolite pri Devínskom Jazere a spod dnešného sídliska Podhorské.

Významné nálezy pochádzajú aj z dôb, keď prišli na naše územie Kelti (hradiská na Skale a na Pieskovci), Germáni (nález na ulici Na vyhliadke, kde sa našiel najstarší hrob bojovníka Germána v širokom bratislavskom okolí a germánske sídlisko), Rimania (mincový poklad pod Skalou, rímska „villa rustica“ pod lesom Krpaš za Technickým sklom, rímske tehly z lokality Na kaštieli).

Pohľad na Devínsku Kobylu a unikátne paleontologické a archeologické nálezisko Pieskovec (Sandberg).

Mimoriadne významným nálezom bolo pohrebisko objavené v r. 1926 v chotárnej časti Murnice. Tu objavil bývalý rakúsky minister pôšt Josef Zavadil, ktorý trávil svoj dôchodkový vek v obci, časť z 883 hrobov, ktoré boli odkryté profesorom Jánom Eisnerom v rokoch 1926-1933. Je to najvýznamnejšie slovansko-avarské pohrebisko v strednej Európe.

Cez obec prechádzala dôležitá praveká a staroveká obchodná cesta - tzv. Jantárová cesta. Ulica Slovinec je spolu s Istrijskou ulicou pôvodnou Jantárovou cestou, spájajúcou Balt a Jadran.

V roku 568 vpadli na toto územie kočovní Avari a podmanili si Slovanov. V 9. storočí sa toto územie stalo súčasťou Veľkomoravskej ríše. O nej a nasledujúcom období sa už zachovali písomné pramene. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1451.

Chorvátska kolonizácia 

Devínska Nová Ves je jednou z mnohých obcí, kde sa Chorvátski kolonisti v priebehu 16. storočia usádzali. Báthoryovci, majitelia panstva Devín, si na svojom panstve usadili chorvátskych kolonistov, ktorých si priviedli z okolia Záhrebu, pretože aj tam mali svoje majetky, zvané Susedgrad a Stubica. Odviedli si svojich poddaných pred útočiacimi Turkami na bezpečnejšie miesto.

Kostol v Devínskej Novej Vsi a sedliacky dom na Želiarskej ulici v Devínskej Novej Vsi.

Prišlo ich toľko, že prevýšili pôvodné obyvateľstvo a v roku 1552 sa uvádza meno dediny Chorvátska Nová Ves (v desiatkových registroch je v r. 1552 po prvý raz zapísaná Devínska Nová Ves ako Horwath Wyfalw – Horvát Ujfalu – Chorvátska Nová Ves). Obnovili opustené domy, postavili kostol (r.1580), pomenovali chotárne časti podľa osád, z ktorých odišli (Kobyla, Mláka, Bresty, Topolite...) a ich jazyk sa i dnes používa medzi pôvodným obyvateľstvom.

Očarujúca príroda

Devínska Nová Ves sa nachádza na pomedzí jedinečného komplexu lužných lesov a vlhkých lúk (Chránený areál Devínske alúvium Moravy) a majestátnej Devínskej Kobyly (Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla).

Záplavové územie - niva Moravy si vďaka dlhoročnému zákazu vstupu (1951-1989) v minulosti zachovalo svoj prirodzený ráz. Dnes tu môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe, zaradený do zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsarská lokalita).

Vlhké lúky s rozlohou 1913 ha predstavujú jedinečný prírodný komplex a sú významným zdrojom potravy obľúbených bocianov bielych, zimoviskom husí a vzácnych orliakov morských, domovom pre rôzne druhy obojživelníkov. O dôležitosti územia svedčí aj jeho zaradenie medzi európsky významné vtáčie územia (VVÚ Morava) a medzinárodne významné vtáčie lokality (International Bird Area).

Typickým a ľahko viditeľným obyvateľom moravských lúk je bocian biely. Tento pôsobivý vták si potravu hľadá väčšinou na slovenskej strane rieky, kým na rakúskej strane v Marcheggu hniezdi na veľkých starých duboch, ktoré sú v súkromnej rezervácii organizácie WWF. Bociania kolónia v Marcheggu patrí medzi najväčšie v Európe. Neoddeliteľnou súčasťou tejto oblasti je náš najväčší hlodavec bobor vodný.

V katastri obce sa nachádza i unikátne paleontologické a archeologické nálezisko Pieskovec, vďaka Dionýzovi Štúrovi, ktorý ho ako prvý vedecky popísal, známe pod názvom Sandberg. Pred 15. miliónmi rokov sa v týchto miestach vlnila hladina bádenského mora. Jedine vrchol Devínskej Kobyly vyčnieval z tohto mora. More bolo teplé, s normálnou slanosťou morskej vody a prebývalo v ňom množstvo rozmanitých živočíchov.

Z vyše 350 rôznych druhov fosílnych (skamenených) organizmov, ktoré tu žili pred 16-14 miliónmi rokov, sa našli zuby žralokov, stavce veľrýb, kosti opíc či takmer celý pancier korytnačky rodu Trionyx. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan).

O mnoho rokov neskôr tu stálo predhradie rímskej pevnosti Limes Romanus. Tvorili ho dôležité slovanské hradiská na vrchole Pieskovca a na mieste dnešnej vodárne - na susednej Skale. Za pekného počasia sa tu naskytne nádherný výhľad na okolitú krajinu. Na rakúskej strane na historicky známom Moravskom poli sa hrdo vypína barokový zámok Hof, obľúbené letné sídlo Márie Terézie. Za dobrej viditeľnosti sa v diaľke pošťastí zazrieť aj zasnežené vrcholky rakúskych Álp.

© 2009 - 2015 SNM-MKCHS. Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode