Realizované výstavy a podujatia

Rok 2009

Narodil sa nám kráľ nebeský

(16. december 2009 - 31. január 2010)

V roku 2008 pripravilo Etnografické múzeum Záhreb  v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Etnografickým múzeom v Martine výstavu pod názvom Sláva Bohu...symboly Vianoc na Slovensku, ktorá návštevníkom v Záhrebe predstavila malebné slovenské vianočné zvyky a obyčaje.

V roku 2009 EM Záhreb opäť v spolupráci so Slovenským národným múzeom, tentoraz s Múzeom kultúry Chorvátov na Slovensku, pripravilo pre slovenských návštevníkov výstavu o chorvátskych vianočných zvykoch a tradíciách - Narodil sa nám kráľ nebeský.

Zámerom výstavy bolo predstaviť návštevníkom bohaté vianočné dedičstvo Chorvátov a Slovákov, pretkané ako podobnými, tak i odlišnými elementmi, ktoré nás obohacuje a upriamuje na kresťanské korene Európy.

 Vyšívaný medailón známej výšivkárskej      Papierový betlehem.
 školy záhrebského biskupa Petretića
 zo 17. stor.

Etnografické múzeum v Záhrebe sa už od svojho vzniku v roku 1919 zaoberá zberom a výskumom materiálu o chorvátskej ľudovej kultúre a spôsobe života. Vlastní cenné zbierky, dokumentujúce ľudové zvyky a vieru.

Významnú časť týchto zbierok predstavuje materiál o vianočných zvykoch, ktorý bol predstavený aj na výstave Narodil sa nám kráľ nebeský. Osobitná časť výstavy sa vzťahovala na vianočné betlehemy, ktoré návštevníkom bližšie priblížili rozličné štýly výroby betlehemov, typické pre chorvátsku národnú tradíciu.

 Betlehem brata Ivana Krznara.                 Betlehem sestry Samuely Premužić.

Výstava bola rozdelená na dve časti a nainštalovaná súbežne v priestoroch Slovenského národného múzea na Vajanského nábr. 2. v centre Bratislavy a v priestoroch SNM - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici č. 68 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi.

FotoFórum 2009

(6. november - 10. december 2009)

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku v spolupráci s Istra Centrom – Centrom pre voľný čas a kultúrne zariadenie pripravili na mesiace november a december 2009 výstavu fotografií pod názvom FotoFórum 2009.

Fotografie, prezentované na výstave, boli výberom z fotografií, ktoré boli sústredené v rámci fotografickej súťaže
na portáli https://fotoforum.istracentrum.sk. Na tomto webovom portáli mohli registrovaní účastníci prezentovať svoje fotografie, vytvoriť si albumy, hodnotiť práce ostatných, zapájať sa do diskusií a tým skvalitňovať svoje práce, ako aj práce ostatných.

Snahou FotoFóra je vyvolať virtuálnu diskusiu k fotografiám a fotografovaniu a spojiť komunitu fotografov v Devínskej Novej Vsi. Organizátori by chceli v organizovaní tejto webovej fotosúťaže pokračovať i do budúceho obdobia.  

Príbehy dvoch kolies alebo Zo života starých bicyklov

(6. august - 31. október 2009)

Autorská výstava znalca a zberateľa (p. Peter Pavčo) tohto celosvetovo rozšíreného a obľúbeného dopravného prostriedku, ktorá predstavila bicykel ako spoločníka človeka v tých najrozmanitejších situáciách. Prostredníctvom konkrétnych ukážok využitia bicykla v bežnom živote ľudí ponúkla návštevníkom viacero zaujímavých pohľadov na tento dvojkolesový stroj.

Výstava takisto dokumentovala vývoj cyklistiky na Slovensku od jej počiatkov až do polovice dvadsiateho storočia a technický vývoj bicykla na základe originálnych artefaktov - historických bicyklov. Návštevníci mohli vidieť aj „bicyklové kuriozity“ ako napríklad funkčný bicykel vyrobený z dreva alebo bicykel, ktorý sa používa pri futbale na bicykloch - tzv. bicyklobale.

Každý z bicyklov, prezentovaných na výstave, má svoj jedinečný osud...

Bývalé cesty pohraničnej stráže, ktoré sa v Devínskej Novej Vsi nachádzajú, sa v súčasnosti využívajú ako cyklistické trasy nivou rieky Moravy. Výstava mohla preto osloviť, okrem návštevníkov zaujímajúcich sa o históriu vzniku a vývoja bicykla, aj skalných fanúšikov cyklistiky a priateľov zdravého eko pohybu na dvoch kolesách.  

Letné podvečery s komornou hudbou

(júl - august 2009)

Aj tento rok sme pre Vás, našich návštevníkov, v rámci podujatia Kultúrne leto 2009 pripravili v spolupráci s Istra Centrom sériu komorných koncertov. Veríme, že sa Vám koncerty páčili a dúfame, že sa nám podarí v tradícii organizovania týchto letných koncertov pokračovať i na budúci rok. Tešíme sa opäť na Vás!

Chorváti na južnej Morave

(20. jún - 31. júl 2009)

Chorvátske menšiny žijú v niekoľkých dnešných európskych štátoch. V niektorých podunajských krajinách sa Chorváti usadili ešte na začiatku a v priebehu 16. storočia, keď ich osmanské vpády nútili opúšťať svoju domovinu. Sú to Chorváti, ktorí dnes žijú v Rakúsku, na Slovensku, v severozápadnej časti Maďarska a ktorí sú súčasťou korpusu burgenlandských Chorvátov.

V dôsledku osmanských výbojov sa Chorváti, prichádzajúci prevažne zo severných a centrálnych oblastí Chorvátska, usadili ešte aj severnejšie - na Morave, v dnešnej Českej republike. Títo Chorváti však nemali veľa šťastia. Zo svojich dedín sa museli po 2. svetovej vojne vysťahovať do iných oblastí republiky, takže dnes už netvoria kompaktnú menšinu.

Najdlhšie (do roku 1948) sa chorvátsky živel vo svojej pôvodnej podobe a kultúrno-spoločenských prejavoch zakonzervoval v troch malých obciach drnholeckého panstva - a to v Jevišovke (Frélichov), Dobrom Poli (Gutfjeld) a v Novom Prerove (Nova Prerava).

Československá vláda sa po roku 1918 správala k Chorvátom nepriateľsky a pokúšala sa o ich asimiláciu. Po Mníchovskej dohode, kedy pohraničné územie južnej Moravy pripadlo Nemecku, českú asimiláciu vystriedala nemecká. Chorváti dostali automaticky nemecké občianstvo a museli nastúpiť do nemeckej armády. 

Zdroj: Muzika Pálava, www.gajdy.cz

Po skončení vojny sa Chorváti vrátili na južnú Moravu, avšak takmer od začiatku boli tŕňom v oku komunistom. Vo voľbách roku 1946 volila väčšina Československú stranu ľudovú, komunisti na odplatu poslali do chorvátskych obcí násilné komandá so zastrašovacím úmyslom. Čoskoro Chorvátov začali komunisti upodozrievať, že prechovávajú sympatie k Nemcom a k vtedy démonizovanému Titovi.

Moravskoslezský zemský národný výbor dňa 11. júna 1948 rozhodol o rozptýlení chorvátskeho obyvateľstva po severnej a strednej Morave. Už v roku 1954 štát uznal protiprávnosť svojho predošlého kroku, ale návrat Chorvátov do pôvodných obcí nepovolil. Ani po roku 1989 sa nepristúpilo k náprave starých krívd a dá sa povedať, že dnes je neveľká menšina moravských Chorvátov pred zánikom.

Výstavou Chorváti na južnej Morave si organizátori (Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Regionálne múzeum v Mikulove) chceli pripomenúť a návštevníkom priblížiť práve históriu, kultúru a spôsob života príslušníkov tejto chorvátskej etnickej diaspory.

Na výstave boli prezentované dobové fotografie, ľudový odev a súbor olejomalieb Othmara Ružičku (7.11.1877 Viedeň - 4.11.1962 Viedeň), ktorého prevažná časť tvorby bola venovaná realistickému zobrazeniu bežného života dedinského ľudu z okolia obcí Pavlov, Novosedly, ale predovšetkým z Jevišovky a jej okolia, do ktorej prišiel po prvýkrát v roku 1905.

Tu ho výtvarne uchvátila nielen pôsobivá okolitá krajina, ale aj farebnosť ľudového odevu, charakter a temperament tu žijúcich moravských Chorvátov. Neustále sa do tohto prostredia vracal a v roku 1930 si v Jevišovke kúpil aj dom.

Jeho tvorba, bezprostredne spojená s Jevišovkou a životom ľudí na južnej Morave, pozostáva približne zo stovky olejomalieb a stala sa nezastupiteľným dokumentačným materiálom vysokej umeleckej hodnoty, ktorá pomáha vytvárať pravdivú a ucelenú predstavu o živote moravských Chorvátov.

Hra farieb a tvarov - ZUŠ Istrijská

(1. jún - 17. jún 2009)

DTV - videoreportáž z otvorenia výstavy 1. júna 2009

Základná umelecká škola so sídlom na Istrijskej ul. č. 22 v Devínskej Novej Vsi si v tomto roku pripomína svoje ôsme výročie vzniku a samostatného pôsobenia v MČ Devínska Nová Ves. Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku v spolupráci s Chorvátskym kultúrnym zväzom na Slovensku pripravilo pri tejto príležitosti výstavu prác žiakov výtvarného odboru ZUŠ v Devínskej Novej Vsi. Pútavé obrázky a nápadité dielka z hliny alebo papiera sú výsledkom nielen snahy a výrazného talentu týchto malých umelcov, ale samozrejme, aj trpezlivého vedenia a láskavého prístupu ich pedagógov zo ZUŠ.

Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi

(7. apríl - 31. máj 2009)

Na juhu bývalého Uhorska sa v čase feudalizmu usadili mnohí Slováci, aby tu postupne založili osady, dediny a poľné mestá. Bolo to v oblasti dnešného Chorvátska (Požega), Maďarska (Békešská Čaba), Srbska (Vojvodina), Rumunska (Nadlak) - tzv. Dolná zem.

Koniec 17.storočia a začiatok 18. storočia bol pre slovenské obyvateľstvo charakteristický tým, že po vyhnaní Turkov z krajiny a ich stále trvajúcom nebezpečenstve zemepanské vykorisťovanie nadobudlo nebývalé rozmery.

Robotné povinnosti sa zvýšili a navyše náboženský útlak a nedostatok pôdy pre všetkých spôsobili, že jediným riešením pre Slovákov, obývajúcich severné Uhorsko, bolo sťahovanie sa.

Južné územia im ponúkali prakticky všetko, čo mohli v tom období potrebovať. Dlhé roky zanedbaná úrodná pôda vyľudnených osád bola mimoriadne kvalitná, bola k dispozícii vo veľkom množstve a zdala sa byť istým prameňom blahobytu.

Osídľovacia migrácia mala rovnako vedome organizovaný, ale i živelný charakter. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v migrácii Slovákov. Oblasť, do ktorej sa sťahovali, nebola pre nich celkom neznáma.

Najmä od druhej polovice 17. storočia sem pravidelne chodili na žatevné práce a na mlatbu. Najprv len do oblasti niekdajšej hranice tureckého panstva na maďarsko-slovenskej jazykovej hranici, potom čoraz južnejšie, takmer na celé územie Veľkej uhorskej nížiny.

Bolo to práve divadlo, ktoré spĺňalo od nepamäti v národnom živote Slovákov na Dolnej zemi dôležitý kultúrny a spoločenský význam, ktorý sa v podmienkach odtrhnutosti a vzdialenosti od materského etnického územia, obklopeného inonárodným prostredím, ešte znásoboval.

Prvé slovenské predstavenie divadelnej     Program prvého slovenského divadla
hry Strašidlo v Chorvátsku v meste Ilok.    v Nadlaku z roku 1899.

Divadlo predstavovalo popri hudbe, tanci a speve jednu z foriem šírenia kultúrno-osvetového a zábavného života Slovákov na Dolnej zemi. Predstavenia neboli iba zábavou, ale aj zdrojom pestovania živého slovenského jazyka.

Divadelné predstavenia mali významnú úlohu v upevňovaní nielen národného, ale i sociálneho a triedneho povedomia v divákoch a ich aktivizácii v oblasti kultúry.  Z autorov v slovenskom dolnozemskom divadelníctve dominuje na prvom mieste Ferko Urbánek. K Urbánkovi postupne pribúdajú hry slovenských klasikov - J. Hollého, J. Chalupku, J. G. Tajovského, Timravy a iných.

Medzi dolnozemskými autormi vyniká dramatik Vladimír Hurban Vladimírov zo Starej Pazovy, ktorý položil základy pre fungovanie slovenského divadelníctva na Dolnej zemi.

Mimoriadne bohaté historicky a geograficky je slovenské divadelníctvo vo Vojvodine. Nie je len kolískou slovenského divadelníctva na Dolnej zemi vôbec, ale píše svoju tradíciu aj vďaka trom veľkým divadelným centrám - Báčsky Petrovec, Kovačica, Stará Pazova, divadlám a divadelným súborom v každej zo slovenských osád.

Svoj vrchol dosiahlo v roku 2004, kedy v Báčskom Petrovci bolo založené jediné slovenské profesionálne divadlo mimo hraníc Slovenskej republiky - Slovenské vojvodinské divadlo. 

Na krídlach Thálie

(23. apríl 2009)

Sprievodné podujatie k výstave Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi. Na podujatí boli prezentované publikácie Slovenské divadlo v Iloku 1914 - 2008 (autori: Ružica Černi, Vlatko Miksad a Ratko Sudecký) a Storočie divadla v Starej Pazove (autorka: Katarína Verešová). Publikácie predstavili p. Katarína Verešová a p. Ratko Sudecký.

Stredoveká kuchyňa v archeologických nálezoch

(5. február - 31. marec 2009)

Archeologické nálezy z materiálov ako hlina, meď alebo železo priblížili návštevníkom spôsoby stravovania v stredoveku, ktoré sa dnešnému človeku môžu zdať na jednej strane komplikované z hľadiska prípravy stravy, na druhej strane však prekvapujúco spĺňajú aj súčasné kritéria racionálnej výživy. Množstvo zaujímavých nálezov a ikonografického materiálu vhodne dopĺňala rekonštrukcia stredovekej čiernej kuchyne.

Paličkami a valcom k čipke

(27. november 2008 - 31. január 2009)

Výstava Mestského múzea z Varaždinu v Chorvátsku prezentovala históriu a ukážky čipkárskej tvorby z okolia Lepoglavy v Chorvátsku - tzv. lepoglavskú čipku. Starobylé mestečko Lepoglava na severozápade Chorvátska je centrom výroby paličkovanej čipky s niekoľko storočnou tradíciou.

Paličkované čipky do Chorvátska priniesli z rôznych oblastí Európy mnísi paulínskej rehole (na Slovensku známej svojím pôsobením v obci Marianka neďaleko Bratislavy), ktorá bola centrom kultúrneho života severného Chorvátska na rozhraní 17. až 18. storočia.

Zručnosť výroby čipky sa prenášala z pokolenia na pokolenie. Čipkárska práca bola dobre platená a bola zdrojom zárobkov a garanciou o niečo ľahšieho života mnohých dedinských rodín.

Najväčší rozmach zaznamenala lepoglavská čipka v tridsiatych rokoch 20. storočia. Medzi tradičnými čipkárkami vynikala Danica Brössler, ktorá v roku 1936 viedla čipkársky kurz v Lepoglave a jej čipky získali v roku 1937 zlatú medailu na svetovej výstave v Paríži. Výstava sa konala pod záštitou Veľvyslanectva Chorvátskej republiky na Slovensku.