Archív

Kalendárne a rodinné obyčaje

Všech svätých – Si svjete, Sich svjetich (1. november)

V zadunajských a niektorých záhorských lokalitách školské deti v tento deň robili obchôdzku po domoch príbuzných a susedov, pričom vo dverách zarecitovali riekanku: “Hálinga – málinga – štruc, ja sam najmaňi kuruc”. Za odmenu dostávali malé pletenky zo sladkého cesta – hajliga, hálinga, posypané makom.

Táto obyčaj, okrem lokalít s chorvátskym osídlením, v slovenskom etnickom prostredí nebola zaznamenaná. Určité súvislosti však má so sviatkom Halloween, ktorý sa na Všechsvätých praktizuje v niektorých západoeurópskych krajinách a v USA.

Čunovo - tradičný drevený náhrobník.	Maľovaný drevený kríž z Chorvátskeho Grobu.

V Devínskej Novej Vsi na Všechsvätých bolo zvykom vyzváňať na kostolných zvonoch. Mládenci pod dozorom kostolníka – crikvieňaka, vyzváňali od večera do nasledujúceho rána. Časť mládencov obchádzala z domu do domu s takýmto príhovorom:
Grla su se zisušile
konopci se tržu
a zvoni se pukaju.
Ako muorete, pomožte nam.

Aj v Jarovciach mládenci kedysi na Všechsvätých po celú noc zvonili za zosnulých. Chodili aj po domoch a pýtali si peniaze: Za siromaške duše nam ča dajte. Za nazbierané peniaze si kúpili víno a počastovali sa. Okrem toho k tomuto dňu chorvátski obyvatelia upravovali hroby, vyzdobovali ich kvetmi a pálili na cintoríne sviečky za zomrelých.

Na dušičky – Mrtvi gôt (2. november)

V tento deň, po skončení pobožností, obyvatelia v procesiách odchádzali na miestny cintorín.