(25. august - 31. október 2011)

 

Vlastná výstava SNM - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku prezentuje život a dielo významného etnografa Antonína Václavíka (1891-1959) počas jeho dvadsaťročného pôsobenia na Slovensku.

 

Antonín Václavík pochádzal z Pozlovíc pri Luhačoviciach. Spontánne zberateľstvo a záujem o záchranu ľudovej kultúry ho už v roku 1918 priviedli k vytvoreniu prvej stálej národopisnej expozície múzea v Luhačoviciach. 

PhDr. Antonín Václavík a jeho vysoko hodnotená monografia
Podunajská dedina v Československu.

Po vzniku Československej republiky sa zaradil medzi tých českých intelektuálov a odborníkov, ktorí pôsobili na Slovensku. V decembri 1919 sa stal zamestnancom Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave ako referent pre kultúrne pamiatky a ľudové umenie. Od roku 1924, až do núteného odchodu zo Slovenska vo februári 1939, bol jediným plateným kustódom Slovenského vlastivedného múzea pre odbor etnografie. Stovky etnografických predmetov získal z terénu a zaevidoval ešte pred vznikom Slovenského vlastivedného múzea. Tieto spolu s ďalšími tisíckami sa stali základom etnografických zbierok Slovenského národného múzea - Historického múzea. 

  

Antonín Václavík bol aj tvorcom prvej etnografickej expozície Slovenského vlastivedného múzea, slávnostne otvorenej v novej budove múzea 29. mája 1930. Okrem toho roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku. Najzaujímavejšiu na Slovensku, ale dovtedy aj inde v Európe nevídanú realizáciu stálej expozície etnografických zbierok, uskutočnil v júli 1938 v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Vďaka vzdelaniu a skúsenostiam s múzejnou prácou sa mu podarilo docieliť dodnes nedocenenú kvalitatívnu zmenu v práci múzeí na Slovensku.

 

Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, stal sa v roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické výskumy, najprv v Čataji, potom v Chorvátskom Grobe, ktoré v roku 1924 dokončil a spracoval ich do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). 

Podunajská dedina v Československu.

Rozsahom, obsahom a aj výtvarným riešením, nemala táto kniha v tom čase páru nielen v slovenskej a českej, ale ani v zahraničnej národopisnej literatúre. Stala sa jednou z najuznávanejších a najcitovanejších publikácií o slovenských Chorvátoch a bola aj zdrojom inšpirácie, ktorý podnecoval záujem o kroatistické výskumy u ďalších bádateľov. V roku 1926 doktorátom ukončil štúdium etnografie na Univerzite Komenského, začal výskumy rodného Zálesia a vydal ich v monografii Luhačovské Zálesí (1930). Jeho monografie sa stali vzorom pre tento druh etnografickej bádateľskej práce. Okrem nich publikoval mnoho iných štúdií, v ktorých vedecky spracoval zbierky Slovenského vlastivedného múzea.

 

Na Slovensku spolupracoval s Dušanom Jurkovičom, Pavlom Blahom, zakladateľmi Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave - Pavlom Socháňom, Vilémom Pražákom, Janom Húskom, Karlom Plickom, Alojzom Kolískom a mnohými ďalšími. V roku 1939 bol Antonín Václavík nútený aj s rodinou opustiť Slovensko a stal sa pracovníkom Slováckeho múzea v Uherskom Hradišti, kde využil svoje bohaté vedomosti a skúsenosti. V roku 1945 sa stal profesorom československého národopisu Masarykovej Univerzity v Brne, kde do svojej smrti v roku 1959 vychovával novú generáciu etnografov. Jeho dielo aj po desaťročiach sa teší záujmu laickej i odbornej verejnosti.