V dôsledku osmanských výbojov sa Chorváti, prichádzajúci prevažne zo severných a centrálnych oblastí Chorvátska, usadili ešte aj severnejšie - na Morave, v dnešnej Českej republike. Títo Chorváti však nemali veľa šťastia. Zo svojich dedín sa museli po 2. svetovej vojne vysťahovať do iných oblastí republiky, takže dnes už netvoria kompaktnú menšinu.

Najdlhšie (do roku 1948) sa chorvátsky živel vo svojej pôvodnej podobe a kultúrno-spoločenských prejavoch zakonzervoval v troch malých obciach drnholeckého panstva - a to v Jevišovke (Frélichov), Dobrom Poli (Gutfjeld) a v Novom Prerove (Nova Prerava).

Československá vláda sa po roku 1918 správala k Chorvátom nepriateľsky a pokúšala sa o ich asimiláciu. Po Mníchovskej dohode, kedy pohraničné územie južnej Moravy pripadlo Nemecku, českú asimiláciu vystriedala nemecká. Chorváti dostali automaticky nemecké občianstvo a museli nastúpiť do nemeckej armády.

Zdroj: Muzika Pálava, www.gajdy.cz

Po skončení vojny sa Chorváti vrátili na južnú Moravu, avšak takmer od začiatku boli tŕňom v oku komunistom. Vo voľbách roku 1946 volila väčšina Československú stranu ľudovú, komunisti na odplatu poslali do chorvátskych obcí násilné komandá so zastrašovacím úmyslom. Čoskoro Chorvátov začali komunisti upodozrievať, že prechovávajú sympatie k Nemcom a k vtedy démonizovanému Titovi.

Moravskoslezský zemský národný výbor dňa 11. júna 1948 rozhodol o rozptýlení chorvátskeho obyvateľstva po severnej a strednej Morave. Už v roku 1954 štát uznal protiprávnosť svojho predošlého kroku, ale návrat Chorvátov do pôvodných obcí nepovolil. Ani po roku 1989 sa nepristúpilo k náprave starých krívd a dá sa povedať, že dnes je neveľká menšina moravských Chorvátov pred zánikom.

Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku, SNM-Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, Regionálne múzeum v Mikulove usporiadali v termíne 20. jún - 31. júl 2009 výstavu s názvom Chorváti na južnej Morave, ktorou si chceli pripomenúť a návštevníkom priblížiť práve históriu, kultúru a spôsob života príslušníkov tejto chorvátskej etnickej diaspory.

Na výstave boli prezentované dobové fotografie, ľudový odev a súbor olejomalieb Othmara Ružičku (7.11.1877 Viedeň - 4.11.1962 Viedeň), ktorého prevažná časť tvorby bola venovaná realistickému zobrazeniu bežného života dedinského ľudu z okolia obcí Pavlov, Novosedly, ale predovšetkým z Jevišovky a jej okolia, do ktorej prišiel po prvýkrát v roku 1905.

Tu ho výtvarne uchvátila nielen pôsobivá okolitá krajina, ale aj farebnosť ľudového odevu, charakter a temperament tu žijúcich moravských Chorvátov. Neustále sa do tohto prostredia vracal a v roku 1930 si v Jevišovke kúpil aj dom.

Jeho tvorba, bezprostredne spojená s Jevišovkou a životom ľudí na južnej Morave, pozostáva približne zo stovky olejomalieb a stala sa nezastupiteľným dokumentačným materiálom vysokej umeleckej hodnoty, ktorá pomáha vytvárať pravdivú a ucelenú predstavu o živote moravských Chorvátov.