Krátko z histórie alebo Od Moháča po Záhorie

Chorvátsko. Neobyčajná krajina, ktorá sa mnohým z nás spája najmä s dovolenkami a oddychom pri mori. No málokto asi tuší, že Chorváti v 16. storočí prišli aj na územie dnešného Slovenska. Ich potomkovia žijú na našom území dodnes. Ešte stále môžeme počuť v obciach, ktoré Chorváti kolonizovali, ako Jarovce, Čunovo, Chorvátsky Grob a Devínska Nová Ves starú chorvátčinu.    

Chorvátske menšiny žijú v mnohých dnešných európskych štátoch. V niektorých podunajských krajinách sa Chorváti usadili ešte na začiatku a v priebehu 16. storočia, keď ich osmanské vpády nútili opúšťať svoju domovinu. Sú to Chorváti, ktorí dnes žijú v Rakúsku, na Slovensku, v severozápadnej časti Maďarska a ktorí sú súčasťou korpusu Gradišťanských (Burgenland) Chorvátov.

Smery chorvátskej kolonizácie                 Chorvátske osídlenie na Slovensku
v 16. storočí.                                          v 16. a 17. storočí.    

V dôsledku osmanských výbojov sa Chorváti, prichádzajúci prevažne zo severných a centrálnych oblastí Chorvátska, usadili ešte aj severnejšie - na Morave, v dnešnej Českej republike. Avšak títo Chorváti boli po 2. svetovej vojne vysťahovaní do iných oblastí republiky, takže dnes netvoria kompaktnú menšinu. V tej dobe Chorváti migrovali aj na juh cez Jadranské more a dnes ich nájdeme aj v Taliansku - v kraji Molise.

V Srbsku sú ešte chorvátske menšinové územia v Janjeve a jeho okolí v Kosove, kam sa Chorváti z Dubrovnickej republiky prisťahovali ešte pred tureckými vpádmi, vo Vojvodine so strediskom v Subotici a tiež v jadranskej časti Čiernej Hory. Treba ešte spomenúť chorvátsku menšinu v Rumunsku, ktorá sa prisťahovala koncom 17. storočia, keď sa začalo oslobodzovanie kresťanských území od osmanskej okupácie.

Neskoršie vysťahovalectvo Chorvátov od začiatku 19. storočia a v priebehu 20. storočia bolo dôsledkom hospodárskych a politických príčin a spôsobilo, že sa Chorváti usadili prakticky po celom svete.

Chorváti na Slovensku

Za hlavný dôvod prijatia a trvalého usadenia chorvátskych kolonistov v centrálnych častiach Rakúsko-uhorskej monarchie možno označiť populačnú, sídelnú a hospodársku devastáciu tohto priestranstva v dôsledku morových epidémií a značnej fluktuácie obyvateľstva. 

Chorvátske osídlenie na Slovensku sa skoncentrovalo do troch oblastí v bezprostrednej blízkosti Bratislavy – vo vtedajšej Bratislavskej župe to boli oblasti:

• oblasť Záhoria: Devín, Devínska Nová Ves, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica, Mást, Borinka, Zohor, Vysoká pri Morave, Láb, Gajary, Mokrý Háj
• oblasť pod Malými Karpatmi: Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Veľké Šenkvice, Malé Šenkvice, Blatné, Vištuk, Jablonec, Ružindol, Dlhá, Košolná, Suchá nad Parnou, Zvončín, Naháč, Dechtice, Paderovce

Vo vtedajšej Mošonskej župe to bola oblasť troch zadunajských obcí, ktoré boli k Slovensku pripojené až od r. 1947 a to: Jarovce, Rusovce a Čunovo. Chorváti viaceré z týchto obcí znovu obnovili: Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač, Záhorská Bystrica, Veľké Šenkvice, Naháč, Chorvátsky Grob, Jarovce, Čunovo a niektoré dediny priamo založili: Mást, Borinka, Malé Šenkvice, Mokrý Háj.

Z doterajších zistení je najpravdepodobnejšie, že chorvátski kolonisti prišli na naše územie prevažne z okolia miest Sisak, Kostajnica, Čazma, Križevci a Koprivnica, teda z oblasti Sávy a z okolia obcí Slunj, Primišlje, Krstinja a Kladuša.

Dievčatá z Dúbravky.                               Rodina z Chorvátskeho Grobu.

Doterajšia literatúra, ale aj dobová terminológia hovoria o príchode Chorvátov ako o úteku. Širší pohľad však dáva možnosť celý tento proces označiť za organizovanú vojenskú evakuáciu, iniciovanú už v r. 1493 Chorvátskym snemom v Zágrebe po porážke Chorvátov na Krbavskom poli.

Zemepáni a štát mali záujem o znovuosídlenie opustených usadlostí, preto kolonistom ponúkali zvyčajne dvanásťročné úľavy na daniach, robotách a dávkach - tzv. kolonizačné slobody. Životné podmienky Chorvátov v ich novej vlasti boli rozdielne podľa pomerov na konkrétnom panstve.

Evakuanti zo starej vlasti odchádzali s predstavou o dočasnom pobyte v emigrácii a o očakávanom návrate domov. V novom prostredí však čoskoro stratili nádej a zmierili sa so skutočnosťou, že ich návrat domov nebude možný .

Postupne sa zžili s novým prostredím, avšak i naďalej sa snažili o uchovávanie kultúrnych hodnôt a tradícií svojej domoviny v rodinách, prostredníctvom silných rodových pút a kmotrovskej previazanosti chorvátskych rodín. Preto sa už v úvode spomínaných zvyšných obciach darilo takto obdivuhodne odolávať asimilačným vplyvom.

V Dúbravke však chorvátsky jazyk navždy utíchol zhruba v období druhej svetovej vojny, v Lamači a v Záhorskej Bystrici už v prvej polovici 19. storočia. Možno povedať, že udržaniu chorvátskeho jazyka v Devínskej Novej Vsi a v zadunajských obciach pomohlo aj obdobie ich politickej izolácie po vyhlásení hraničného pásma po r. 1953.

Od počiatku deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia môžeme pozorovať rozvíjajúci sa proces obrody národného povedomia Chorvátov, žijúcich na Slovensku. Vzrastá záujem o predkov, o pôvodnú domovinu i o ľudovú kultúru. Zakladajú sa kultúrne spolky, ktoré zastrešuje Chorvátsky kultúrny zväz na Slovensku.

V roku 1996 vzniklo na pôde Slovenského národného múzea - Historického múzea Dokumentačné centrum chorvátskej kultúry ako pracovisko zamerané na mapovanie histórie a kultúry chorvátskej národnostnej menšiny na Slovensku, so zámerom transformácie pracoviska v neskoršom období na samostatné, špecializované národnostné múzeum.

Tento proces sa uskutočnil v roku 2006, kedy bola v Devínskej Novej Vsi pre verejnosť sprístupnená novostavba Slovenského národného múzea – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku.

Stále expozície múzea

Dejiny a kultúra Chorvátov na Slovensku

Expozícia Slovenského národného múzea - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku je zameraná najmä na prezentáciu hmotného a kultúrneho dedičstva chorvátskej menšiny na Slovensku a sústreďuje sa hlavne na tieto oblasti:

Chorvátske osídlenie

Keď v 16. storočí priviedli cesty Chorvátov z pôvodnej balkánskej vlasti na územie západného Slovenska, priniesli si so sebou svoj jazyk, svoju vieru, zvyky, duchovnú a materiálnu kultúru. Usadzovanie Chorvátov v priestore stredného Dunaja sa začalo v prvých desaťročiach 16. storočia a bolo priamo podmienené vojnovým ťažením Osmanskej ríše na Balkáne.

Etnické vedomie a jazyk

Dôležité pre oživovanie a pretrvávanie historického a etnického vedomia slovenských Chorvátov boli kontakty s Chorvátmi zo starej vlasti: chorvátskymi kňazmi, rehoľníkmi a predstavenými paulínskeho rádu v Marianke, chorvátskymi študentmi a pedagógmi na Trnavskej univerzite v 17.-18. storočí.

Ľudové staviteľstvo a bývanie

Obydlia si chorvátski kolonisti v oblasti Záhoria i v oblasti pod Malými Karpatami stavali z dreva, ktorého tu bol dostatok. V 16. – 17. storočí bola pre toto územie typická zrubová konštrukcia drevených stavieb. V 17. storočí sa začali stavať domy hlinené, výnimočne sa objavili stavby z kameňa. Strechy boli pokryté slamou.

Expozícia Dejiny a kultúra                        Expozícia 4000 rokov osídlenia
Chorvátov na Slovensku.                          Devínskej Novej Vsi.

Odevná a textilná kultúra

Odev v obciach s chorvátskym osídlením spadá do odevných regiónov trnavského odevu (Šenkvice), odevu oblasti vinohradníckych obcí na východ od Bratislavy (Chorvátsky Grob), odevu oblasti medzi riekou Moravou a Malými Karpatmi (Devínska Nová Ves, Dúbravka, Lamač), odevu na okolí Skalice (Mokrý Háj) a odevu zadunajských obcí (Jarovce, Čunovo). Príslušníci chorvátskej šľachty na Slovensku sa obliekali na tzv. uhorský spôsob.

Ľudové umenie

Ľudový výtvarný prejav v regióne západného Slovenska, kde sa usadili chorvátski kolonisti sa uplatnil na architektúre v podobe nástenných malieb a drevorezby, v interiéri na maľovanom a vyrezávanom nábytku, vo výzdobe domáceho náčinia a hospodárskeho náradia, na náhrobníkoch, vo výzdobe sviatočného odevu a domácich textílií.

Rodinné zvykoslovie

Medzi najvýznamnejšie medzníky v živote človeka patria situácie súvisiace s narodením, svadbou a pohrebom. S nimi spojené obyčajové prejavy a úkony si etnickú znakovosť udržali v lokalitách, v ktorých sa dodnes hovorí chorvátskym nárečím.

Chorváti na Slovensku

Táto dlhodobá výstava Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku približuje činnosť chorvátskych kultúrnych spolkov a pôsobenie folklórnych súborov, ktorých hlavným cieľom je zachovanie živej chorvátskej kultúry - kultúrneho dedičstva predkov. 

4000 rokov osídlenia Devínskej Novej Vsi

Devínska Nová Ves očarí i dnes ešte nedotknuteľnou krásou prírody a bezprostrednosťou a milotou miestnych obyvateľov. Ak však začnete pátrať po ďalších informáciách z histórie tejto mestskej časti Bratislavy zistíte, že to bola kedysi samostatná obec, ktorá istý čas niesla aj pomenovanie Chorvátska Nová Ves.

Múzeum starej Devínskej a jeho nová expozícia Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi

Samospráva mestskej časti Devínska Nová Ves v rámci komplexnej revitalizácie historickej časti obce na Istrijskej ulici zrekonštruovala schátranú budovu bývalej pekárne a hostinca Furmanka s cieľom vytvoriť tu reprezentatívny priestor pre vlastné múzeum. Vybraný objekt sa nachádza v centre mestskej časti na Istrijskej ulici v tesnej blízkosti Slovenského národného múzea – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku. V lete roku 2014 sa začalo s rekonštrukciou a obnovený objekt bol prispôsobený potrebám múzea.